Nový Občiansky zákonník?

Občianske právo je odvetvím súkromného práva, ktoré sa bytostne dotýka každého jedného človeka. Upravuje rodinné a statusové otázky, reguluje následky bežných, ale aj zásadných majetkových rozhodnutí v živote človeka. Či už si niečo požičiame od suseda alebo banky, niekomu hoc aj nechtiac spôsobíme škodu, chceme určiť, na koho prejde náš majetok po našej smrti, zamýšľame vlastniť či prenajímať nehnuteľnosť, všetko ide o otázky, ktoré spadajú práve do občianskeho práva. Jeho kvalitná štruktúra a obsah sú preto nevyhnutné na to, aby všetky tieto vzťahy fungovali riadne a správne, a aby boli v prípade sporov súdne rozhodnutia predvídateľné. Dobrá, zrozumiteľná a prehľadná úprava občianskeho práva tak zabezpečuje v medziľudských vzťahoch právnu istotu, a tým je do istej miery predpokladom pre pokojné a nekonfliktné spolunažívanie v spoločnosti.

V súčasnosti platný zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov bol formovaný ešte podľa potrieb socialistickej spoločnosti. V dôsledku toho v ňom napriek početným novelizáciám chýbajú viaceré klasické právne inštitúty a mnohé ustanovenia nezohľadňujú zložitosť a potreby dnešného života. Právna úprava je navyše rozptýlená v množstve osobitných zákonov, čo spôsobuje neprehľadnosť a znižuje predvídateľnosť súdnych rozhodnutí.

Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo v máji 2025 prípravu návrhu úplne nového Občianskeho zákonníka.

Cieľom pripravovanej právnej úpravy je (pozri PI/2025/128):

• zmodernizovať občianske právo, prispôsobiť ho dnešným spoločenským a ekonomickým potrebám a zaviesť chýbajúce inštitúty,

• zjednotiť podstatnú časť úpravy občianskoprávnych vzťahov, odstrániť duplicitu úpravy a presunúť úpravu z osobitných zákonov do Občianskeho zákonníka všade tam, kde to dáva zmysel,

• sprehľadniť a vyjasniť systém občianskeho práva, lepšie prepojiť úpravu, ktorá zostane v osobitných zákonoch s úpravou Občianskeho zákonníka, vyjasniť vzťahy medzi nimi a zjednotiť terminológiu,

• zaviesť jednotnú metódu regulácie súkromnoprávnych vzťahov a

• posilniť osobnú slobodu a súkromnú autonómiu jednotlivca.

Nový Občiansky zákonník by tak mal nahradiť roztrieštenú štruktúru aktuálneho predpisu jednotným a moderným právnym predpisom, ktorý posilní osobnú slobodu, súkromnú autonómiu jednotlivca a zavedie jednotnú metódu regulácie súkromnoprávnych vzťahov. Dôležitou ambíciou je tiež odstránenie duplicít medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom.

Treba podotknúť, že sa jedná o opätovnú snahu nahradiť aktuálne platný Občiansky zákonník. Prvá rekodifikačná komisia po vzniku Slovenskej republiky pracovala v roku 1998 pod vedením prof. Karola Planka. Jej výsledkom bol návrh paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka, ktorý bol schválený Vládou SR a postúpený do Národnej rady SR. Tá však o návrhu nakoniec nerokovala. V ďalšom období pracovali rekodifikačné komisie pod vedením prof. Petra Vojčíka (2002), prof. Ján Lazara (2009), prof. Antona Dulaka (2015), prof. Mareka Števčeka (2018) a od r. 2020 prebiehali rekodifikačné práce v dvoch pracovných skupinách; v skupine pre rekodifikáciu občianskeho práva pod vedením dr. Milana Hlušáka a v skupine pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností a družstiev pod vedením doc. Lucie Žitňanskej. Na čele aktuálneho procesu je prof. Marek Števček, rektor Univerzity Komenského.

Návrh nového Občianskeho zákonníka (ďalej len "Návrh") sa delí na sedem častí, zahŕňa 2145 paragrafov a obsahuje viaceré nové právne inštitúty a početné zmeny oproti stávajúcej právnej úprave, z ktorých podstatné sú uvedené v texte ďalej.

V návrhu sa uplatňuje monistická koncepcia súkromného práva, tzn. jednotný a rozsiahly civilný kódex, ktorý bude obsahovať aj problematiku upravenú v osobitných zákonoch. Súčasťou nového Občianskeho zákonníka má byť:

• zákon o rodine,
• právna úprava nekalej súťaže a úprava obchodných záväzkových vzťahov,
• právna úprava osobitných ustanovení o vecných právach k bytom a nebytovým priestorom.

Návrh radí medzi základné princípy napríklad princíp autonómie vôle, princíp osobitnej právnej ochrany (vybraných osôb), princíp slušnosti, princíp primeranej obozretnosti, princíp záväznosti úkonov, princíp svojpomoci.

Prvá časť - všeobecné ustanovenia 

V tejto časti budú po novom vymedzené pojmy, ako je ľudské telo či živé zviera, zároveň obsahuje podrobnejšie triedenie vecí.

Neplatnosťou sa rozumie len to, čo si dnes spájame s absolútnou neplatnosťou. Opúšťa sa preferovanie absolútnej neplatnosti právnych úkonov a preferuje sa platnosť tam, kde to korešponduje s vôľou konajúcich subjektov. Autoritatívna ingerencia štátu prostredníctvom súdov vyhlasujúcich neplatnosť právnych úkonov sa obmedzuje na minimum. Relatívna neplatnosť sa nahrádza zrušiteľnosťou, ktorá bude prichádzať do úvahy najmä pri niektorých vadách prejavov vôle (bezprávna vyhrážka, lesť, omyl). Okrem toho sa posilňuje ochrana dobromyseľných tretích osôb.

Návrh podrobne upravuje výklad prejavu vôle pri právnych úkonoch. Reaguje sa na neustále narastajúci význam elektronickej komunikácie v právnom styku, precizuje sa úprava právnych úkonov v elektronickej forme pri súčasnom zachovaní právnej istoty. V súlade s judikatúrou sa taktiež opúšťa problematická úprava, podľa ktorej výklad právneho úkonu nemohol byť v rozpore s jazykovým prejavom, čo nezodpovedá prístupu v príbuzných právnych poriadkoch ani v doktríne. Zjednodušuje sa právna úprava zastúpenia.

Právna úprava premlčania sa tiež výrazne zjednodušuje. Navrhuje sa zjednotenie pravidiel premlčania v občianskom aj obchodnom práve (jednotná všeobecná premlčacia lehota 3 roky). Strany si novo budú môcť písomne dohodnúť aj kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než ustanovuje zákon, najmenej však jeden rok a najviac desať rokov. Dohodu o premlčacej lehote však nebude možné uzavrieť v neprospech spotrebiteľa.

Druhá časť - osoby 

Zahŕňa právnu úpravu fyzických a právnických osôb. Návrh ako základný kódex súkromného práva upravuje status fyzických osôb v oblasti súkromného práva, ich spôsobilosť na práva a povinnosti v odvetviach súkromného práva, a ich spôsobilosť na právne úkony v súkromnom práve. Východiskovým princípom je zachovanie dostatočného priestoru pre autonómiu vôle jednotlivca, ako miery jeho slobody rozhodovať o svojich záležitostiach a presadzovať svoje záujmy. Navrhovaná právna úprava zároveň reflektuje nastavenie právno-ochranných inštitútov tých dospelých fyzických osôb, na strane ktorých je potrebné dorovnávať ich postavenie pre existenciu určitých zdravotných či iných obmedzení pri realizácii právnych úkonov (napr. vysoký vek, existencia určitých mentálnych či funkčných obmedzení týkajúcich sa zdravotného stavu) a obsahuje aj nový právny inštitút podporované rozhodovanie a podporca. Návrh tiež nanovo definuje obydlie, domácnosť a bydlisko fyzických osôb.

Počíta sa s koncepčnou zmenou pri prejave vôle právnickej osoby. Mení sa zo súčasného priameho konania na nepriame konanie (konanie v zastúpení), vrátane určenia typu zastúpenia, ktoré sa bude na zastupovanie právnickej osoby jej štatutárnym orgánom aplikovať, čo je podstatné napríklad z hľadiska pričítania zodpovednosti právnickej osobe.

Tretia časť - rodinné právo 

Táto časť predpisu má obsahovať ustanovenia obsiahnuté aktuálne v zákone o rodine. V rámci právnej úpravy uzatvárania manželstva zostáva zachovaná prevažná časť terajšej právnej úpravy.

Jednou z noviniek je zavedenie nového dôvodu neplatnosti manželstva - nepoctivý úmysel pri uzavieraní manželstva. Ak sa manželstvo uzavrelo bez úmyslu založiť manželské spolužitie a naplniť účel manželstva, najmä za účelom získania štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo udelenia pobytu na území Slovenskej republiky, súd rozhodne o neplatnosti manželstva na návrh prokurátora.

Podstatným spôsobom sa menia majetkové vzťahy medzi manželmi. Upúšťa sa od pojmu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktorý je nahradený pojmom spoločné imanie manželov, pri zachovaní zásady, že miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného imania manželov počas jeho trvania nie je vyjadrená podielmi. Pojem imanie zahŕňa tak majetok, ako aj záväzky manželov. Spoločné imanie manželov môže mať v súlade so základnou axiómou novej právnej úpravy občianskoprávnych vzťahov, zásadou autonómie vôle, dve formy, a to zákonnú a zmluvnú.

V oblasti zániku manželstva sa navrhuje zavedenie inštitútu nesporového rozvodu, podstatou ktorého je, že ak manželia podajú návrh na rozvod spoločne alebo ak podá návrh jeden z manželov a druhý sa pripojí k tomuto návrhu, tak súd nebude skúmať príčiny kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, ale osvojí si ich tvrdenia o jeho existencii. To platí, ak sú splnené aj ďalšie dve podmienky, že ku dňu začatia konania o rozvod trvalo manželstvo najmenej jeden rok, manželia dlhšie ako šesť mesiacov spolu nežijú a manželia, ktorí sú rodičmi maloletého dieťaťa sa dohodli na úprave pomerov k tomuto dieťaťu na čas po rozvode, a táto dohoda je v najlepšom záujme dieťaťa. 

Niekoľko zmien sa nachádza aj v oblasti určovania a zapierania otcovstva. Tieto zmeny reflektujú aktuálnu rozhodovaciu prax, ako aj medicínsky pokrok. Zachováva sa systém určovania otcovstva pomocou troch zákonných domnienok, súčasná trojročná lehota na zapretie otcovstva sa mení na dvojročnú. Upravuje sa lehota rozhodujúca pre počatie dieťaťa zo súčasných 180 dní na 160 dní.

Podstatnou zmenou je upustenie od pojmu rodičovské práva a povinnosti. Občiansky zákonník zavádza pojem rodičovská zodpovednosť, ktorý je pojmom širším, ako je pojem rodičovské práva a povinností. Pojem rodičovská zodpovednosť reflektuje to, že rodič je subjektom zodpovedným za vývin a blaho dieťaťa a v súlade s týmto východiskom má vykonávať svoje práva a povinnosti.

Predpis má zaviesť tiež nové pravidlá pre výživné. V prípade zmeny pomerov sa rozhodnutie o výživnom mení ku dňu zmeny pomerov, najdlhšie však za obdobie tri roky spätne odo dňa začatia konania. Návrh rieši moment zániku vyživovacej povinnosti, ktorým je vo všeobecnosti odpadnutie dôvodov pre plnenie výživného. Zánikom vyživovacej povinnosti zanikajú aj právne účinky súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyživovacia povinnosť uložená. Rieši sa tak nedostatok súčasnej aplikačnej praxe, ktorá vyžaduje pre osvedčenie zániku vyživovacej povinnosti rozhodnutie súdu. Zároveň sa navrhuje zvýšenie minimálnej výšky výživného zo súčasných 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na 50%. Zavádza sa nový právny inštitút jednorazový príspevok na mimoriadne výdavky (spravidla pôjde o náklady na zdravotnú starostlivosť), bolo možné jednorazovo uhradiť výživné, ktoré by pokrývalo túto potrebu dieťaťa.

Štvrtá časť - záväzkové právo 

Návrh posilňuje ochranu tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok. Upravujú sa sporné otázky týkajúce sa náhrady škody, najmä možnosť vopred sa vzdať nároku na náhradu škody, ktorá má byť v zásade prípustná v súlade s autonómiou vôle, ale nesmie chrániť úmyselných škodcov. Modernizuje sa úprava bezdôvodného obohatenia.

V tejto časti ide o kľúčovú zmenu, ktorá odstraňuje dualizmus právnej úpravy najtypickejších zmluvných typov (napr. kúpna zmluva, zmluva o diele, mandátna/príkazná zmluva, úschovné zmluvy). Zjednotením sa vytvorí jednotný právny rámec a sprehľadní sa právna úprava. Návrh predpokladá vytvorenie piatich kategórií záväzkov z právnych úkonov (zmluvy o prevode vlastníctva, zmluvy o prenechaní veci na užívanie, zmluvy o konaní alebo výsledku konania, odvážne zmluvy a záväzky z jednostranných právnych úkonov). Došlo k viacerým zmenám pravidiel a podrobnejšej úprave (napr. nájomná zmluva, darovacia zmluva, preprava osôb), respektíve k vytvoreniu novej rámcovej právnej úpravy (napr. zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zaopatrovacie zmluvy, franšízová zmluva, zmluva o sponzorstve). Odkazuje sa aj na zvláštnu úpravu pracovnej zmluvy. Návrh predpokladá, že viaceré zmluvné typy, v súčasnej dobe upravené v osobitných predpisoch, budú upravené (rámcovo alebo komplexne) v Občianskom zákonníku. Ako príklad možno uviesť licenčné zmluvy, doteraz upravené v Autorskom zákone.

V prípade darovacej zmluvy návrh upravuje podrobne možnosti zrušenia darovania pre zmenu okolností a odvolanie darovania (pre nevďak a pre hmotnú núdzu).

V prípade nájomnej zmluvy návrh obsahuje okrem všeobecnej úpravy aj osobitné druhy nájmu (nájom budovy alebo jej časti - podnikateľský nájom hnuteľnej veci - nájom podniku - nájom poľnohospodárskeho pozemku, poľnohospodárskeho podniku a lesného pozemku, riešený odkazovou normou na osobitný právny predpis). Ustanovenia o nájme majú výrazne dispozitívny charakter s výnimkou prípadov, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (prejavuje sa to najmä pri nájme bytu).

Nové pravidlá sa vzťahujú aj na úpravu hospodárskej a nekalej súťaže.

Piata časť - vecné práva

Právna úprava najmä práv vlastníckych doznala niekoľko zmien. Obsah vlastníckeho práva definuje ako právo vlastníka v rozsahu, ktorý pripúšťa právny poriadok, predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a inak s ním nakladať podľa svojej vôle a iné osoby z toho vylúčiť. Návrh širšie a príkladne koncipuje aj jednotlivé obmedzenia vlastníckeho práva.

V rámci regulácie ochrany vlastníckeho práva návrh zavádza novinku v sporoch o priebeh hranice medzi pozemkami. Podrobnejšie upravuje aj pravidlá spojené s nájdenou vecou.

Návrh vymedzuje domnienku správnosti zápisu v katastri nehnuteľností, od ktorej sa ďalej odvíja ochrana dobromyseľného nadobúdateľa práv. Konštruuje tak dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na pozitívnej stránke a negatívnej stránke princípu materiálnej publicity. V zmysle negatívnej stránky princípu materiálnej publicity chráni dôveru dobromyseľného nadobúdateľa v úplnosť zápisu, naopak, v zmysle pozitívnej stránky princípu materiálnej publicity chráni dôveru v jeho správnosť. Návrh vymedzuje rovnako všeobecný spôsob dobromyseľného nadobúdania hnuteľných vecí.

Pri inštitúte spoluvlastníctva návrh už nerozlišuje medzi podielovým spoluvlastníctvom a bezpodielovým spoluvlastníctvom. Návrh zásadným spôsobom obmedzuje inštitút zákonného predkupného práva spoluvlastníkov k spoluvlastníckemu podielu na prípady, kedy spoluvlastníctvo vzniklo vyporiadaním dedičstva alebo inou právnou skutočnosťou odlišnou od zmluvy, pričom spoluvlastníci nemohli svoje právne postavenie od počiatku ovplyvniť. Návrh upravuje novo aj inštitút pridruženého spoluvlastníctva.

Návrh obsahuje podrobnejšiu úpravu vecných bremien, ktoré rozdeľuje na služobnosti a reálne bremená. Novým je výslovné zakotvenie práva vlastníka zaťažiť svoju nehnuteľnú vec vecným bremenom v prospech inej svojej nehnuteľnej veci - inštitút vlastníkovej služobnosti.

Pokiaľ ide o záložné a zádržné právo, návrh zväčša preberá doterajšiu právnu úpravu. Návrh obsahuje aj osobitnú úpravu vecných práv k bytom a nebytovým priestorom.

Šiesta časť - dedičské právo 

Koncepcia dedičského práva je založená na väčšom rešpektovaní autonómie vôle poručiteľa. Návrh novo zavádza dedičskú zmluvu a dôvodmi dedenia sa tak popri dedeniu zo závetu, respektíve zo zákona, stáva aj dedičská zmluva. Postupnosť dôvodov dedenia má spočívať v tom, že dedičstvo nadobúda prednostne dedič povolaný dedičskou zmluvou. Ak sa nededí z dedičskej zmluvy, dedičstvo nadobúda dedič povolaný zo závetu. Ak sa nededí ani zo závetu, dedičstvo nadobúda dedič zo zákona. Staronovými inštitútmi sú odkaz a príkaz.

Nóvum v dedení zo zákona je rozšírenie zákonných dedičov v tretej skupine na potomkov detí súrodencov poručiteľa. Rozdiel v novej právnej úprave je aj vo štvrtej dedičskej skupine a spočíva v tom, že ak nededí niektorý z prarodičov, nastupuje na jeho podiel na dedičstve reprezentácia potomkov do dvoch stupňov. Novinkou je aj možnosť uzatvoriť s poručiteľom zmluvu o zrieknutí sa dedičstva.

Siedmu časť predstavujú spoločné, prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia.

Paragrafové znenie Návrhu je dostupné na adrese:  https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2025/09/Navrh-Obcianskeho-zakonnika.pdf
Bližšie informácie k Návrhu sú dostupné aj na adrese:  https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2025/07/Brozura_vysvetlujuci-material-1.pdf